Vývojový proces ľudského ducha neprebieha v jedinom živote práve tak ako ani študent neukončí vzdelanie v jednom ročníku, ale až po vykonaní záverečnej skúšky na konci celého štúdia. Posledný súd je v podstate ukončením celého tohto vývoja, keď po úspešnom poznaní Božej vôle a tým vedomého vradenia sa do nej, môže už nasledovať návrat domov, do večnosti. 
Poznámka: (nie pre večné odpočívanie a hranie na harfe, ale pre radostnú, nikdy nekončiacu, rozvíjajúcu sa tvorivú činnosť v trvalom duchovnom  pohybe)

I ľudová múdrosť poukazuje na vývoj ducha človeka v nejednom obrazovom podaní rozprávok, v ktorých otec posiela syna do sveta, aby sa naučil múdrosti. Touto múdrosťou, ktorú má získať nie je nič iné, než prírodné zákony, teda pochopenie pôsobiacich zákonov stvorenia.

Nadobudnutie sebauvedomenia, teda plného prebudenia vnútorných darov je možné v prostredí hmotného stvorenia, skrátene povedané v drsnejších podmienkach vesmírnych žiarení, trení a planetárneho pôsobenia živlov. Hmotné svety sú pracovným poľom, v ktorom prebieha osobné prežívanie živých prírodných zákonov, za účelom ich poznania a prebudenia prinesených darov, v počiatkoch ešte neprejavených, živých cností ducha ako hodnôt najvyšších. Nikdy nemal pritom chýbať ohľad na spolublížnych ako našich spolupútnikov na tejto ceste ani povyšovanie sa nad iných, ale vzájomne sa podporovať v pomáhajúcej láske.

Všetko blúdenie a strastiplná cesta počas tisícročí je v skutočnosti dôsledkom chybného vývoja, ktorý nastal zásahom zvodcu – Lucifera, v podľahnutí jeho vôli, čím si človek vynútil nadpočetné návraty. Teda v dôsledku viny, z ktorej sa musí dobrovoľne očistiť skôr, než môže vôbec pokračovať do vyšších sfér stvorenia a mať nádej na vzkriesenie zo sveta hmotností, jeho opustenie.

Známa Darwinova vývojová teória človeka je správna pokiaľ sa týka vývoja tela. Skutočný vývoj človeka je však duchovný, pri ktorom telá predstavujú len nevyhnutný podporujúci článok pre vývoj ducha v pozemských podmienkach.

Správnym pochopením Reinkarnácie môžeme zároveň rozuzliť i doposiaľ neriešiteľné a trvale sporné otázky spoločenského, náboženského, rodinného i striktne osobného nedorozumenia a blúdenia, spôsobeného strnulosťou dogmatickej pripútanosti a nelogickými výkladmi, ktoré bez toho nedokážu poskytnúť žiadny zrozumiteľný a zároveň dôveryhodný obraz duchovnej slobody.