Úvodné rozjímanie.
Pred rokmi mi bola daná kniha Vo Svetle Pravdy“, ktorú som začal čítať s úmyslom, že pomocou biblie dokážem odhaliť omyly a bludy, obsiahnuté v tejto knihe. Pri čítaní som však narazil na dôležitý výrok, že tu k nám hovorí niekto, komu bola daná plná moc.
Lenže potom začal v mojom vnútri duchovný zápas, v ktorom som smel dôjsť k jasnému poznaniu, že v tejto knihe sa nestretávame ani so Ižou, ani s bludom, ale so slovom Pravdy.
Ako veľká obžaloba sa hovorí v Posolstve Grálu:
„Čo ste urobili zo slova Božieho jednak vo svojich výkladoch a jednak už pri jeho samotnom spísaní! Že sa o ňom môžete prieť a dohadovať, že sa ako pozemskí ľudia schádzate a o ňom rokujete, už to samo svedči o neistom základe a nejasnosti toho, čo sa odvažujete vydávať za čisté a pravdivé Slovo Božie.“
Došiel som k jasnému presvedčeniu, že toto Slovo vo svojej čistote je nám ešte raz darované v Posolstve Grálu. Je to to isté Slovo, ktoré kedysi priniesol Kristus. Náhle vyvstalo vo mne živé prianie umožniť stretnutie s tým istým Slovom tiež mojej cirkvi, kde som slúžil ako kňaz po celých 18 rokov.
Zmocnenec evanjelickej cirkvi mi po osobnom rozhovore poslal nasledovné oznámenie:
Vyjadrili ste sa voči mne v tom zmysle, že sa musí rozhodnúť, či cirkev chce toto Slovo počuť, prijať a hlásať ďalej. Také rozhodnutie nemôže byť učinené v osobnom rozhovore, ale musí byť vyjadrené výrokom oficiálnej inštancie. Stojíte teda pred fórom, ktoré má teraz rozhodnúť v mene celej cirkvi s definitívnou platnosťou. To však nezbavuje jednotlivca povinnosti, aby sám za seba nezaujal stanovisko k tomu, čo nám chcete povedať. Tieto slová skutočne vyjadrujú to, o čo ide v tomto rozhodnutí.“
Po tomto som sa rozhodol napísať dvanásť článkov, v ktorých budem hájiť a zastupovať nárok Posolstva Grálu a jeho usmerňujúcu požiadavku voči cirkvi. Aj keď v týchto článkoch používam často ostrejšie slová, deje sa tak v záujme samotnej veci. Kto spoznal a uznal Posolstvo ako Slovo Božie, je tým, kto prijíma a môže dávať ďalej to, čo mu bolo dané. Nakoľko je to Posolstvo Božie, čo mám cirkvi dosvedčiť, bolo mojou úlohou uplatniť všetku ráznosť vyjadrenia tohto slova i proti cirkvi.
Sú to nasledovné články, v ktorých dosvedčujem Slovo Posolstva Grálu:
1. Zjavenie a teológia
2. Boh žaluje
3. Biblia a jej výklad „Vo Svetle Pravdy“
4. Stvorenie
5. Pánova milosť
6. Evanjelium dokonalosti
7. Syn Človeka
8. Verím v Ducha Svätého
9. Zasľúbenie a splnenie
10. Pánov deň
11. Plná moc
12. Zodpovednosť pastiera
Dnes vieme, že duchovné vedenie evanjelickej cirkvi Westfálskej rozhodlo, žiaľ, proti Posolstvu Grálu. Kedysi iná cirkev, a síce židovská synagóga tiež rozhodla proti Kristovi a jeho Posolstvu.
Kto pozná dejiny ľudstva, ten tiež vie, ako často cirkev osudným spôsobom nespoznala hodinu Božiu. Dialo sa tak od čias prorokov až po našu dobu. Varovné slová Syna Božieho, prednesené k zákonníkom:
„Lebo ste vzali kľúč poznania“, (Lukáš 11, 52) majú ešte aj dnes svoje hlboké oprávnenie.
Cirkvi vedia veľmi dobre, že obnovenie sveta sa nemôže stať ľudskou silou a múdrosťou. Preto sa modlia: „Veni, creator spiritus“, to znamená ,,Príď, ó Duchu Svätý“. Lenže netušia, že Boh túto modlitbu už vyslyšal. Vo svojej nevedomosti a slepote bojujú ešte proti Nemu a jeho vyslancom. To dosvedčuje samotné Posolstvo Grálu slovami: „Tu zavolal Pán svojho služobníka, ktorý chodil po zemi ako cudzinec. Zavolal ho, aby prehovoril, aby priniesol Posolstvo všetkým, ktorí po ňom túžili.“
A hľa, vedenie múdrych bolo falošné, modlitby veriacich nepravé, lebo sa neotvárali hlasu, prichádzajúcemu z Pravdy. Preto mohol byť poznaný tiež len tam, kde kropaj Pravdy nebola v človeku zasypaná pozemskou mocou rozumu a všetkými vecami, schopnými zviesť ľudského ducha z pravej cesty a priviesť ho ku skaze. Hlas mohol vzbudiť ozvenu len tam, kde prosba vychádzala zo skutočne pokornej duše.
Volanie vyšlo. Kam zasiahlo, prinášalo nepokoj, trieštenie, avšak na miestach, kde bolo vážne očakávané, prinieslo mier a blaženosť. Najhlbším prianím spisovateľa je, aby všetci čitatelia nasledujúcich úvah našli v Posolstve Grálu šťastie a mier.
oOo
Zodpovednosť pastiera.
Zodpovednosť! To je mravný pojem, niečo živé, čo patrí k nám a nemôže byť od nás odlúčené. Kto plne pochopil obsah tohto Slova, ten bude musieť priznať, že každý človek je a zostáva zodpovedný za to, čo sám myslí a cíti, hovorí a robí. Táto zodpovednosť mu nemôže byť nikým odňatá! Ľudia sa preto neustále pokúšajú striasť zo seba vážnosť zodpovednosti alebo ju vôbec poprieť; či už obeťami alebo modlitbami. Veriaci kresťania sa snažia ukľudniť svoje svedomie vierou v zmierčiu obeť Ježiša na kríži. Nech však idú po ktorejkoľvek z týchto ciest, vždy je to iba útek pred zodpovednosťou voči Bohu. Slová Syna Božieho o zodpovednosti sa už vôbec neberú vážne!
„Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré budú hovoriť ľudia, vydajú počet v súdny deň.“ (Mat 12:35-37) Z každého neužitočného slova musíme skladať účty.
Nielen vaše slová, ale aj vaše myšlienky sú poslovia, ktorých vysielate. Vracajú sa späť naplnené tým, čo ste si mysleli, nech je to dobré alebo zlé. Myslite na to, že vaše myšlienky sú veci, ktoré sa duchovne formujú a stávajú sa často útvarmi, pretrvávajúcimi aj pozemský život vášho tela. Takto sa vám mnohé ujasní, menovite, keď sa správne hovorí: „Ich skutky idú za nimi!“ Myšlienkové útvary sú výtvormi a skutkami, ktoré sa k vám vracajú. (Prednáška č. 15 „Myšlienkové formy“ – 2. diel Posolstvo Grálu)
Že tomu tak je, dosvedčuje aj biblia, keď hovorí, že Ježiš videl myšlienky v ich srdciach.
Preto je veľká zodpovednosť pastiera, keď k nemu doľahne zhora volanie Pravdy. Podľa jeho rozhodnutia sa budú riadiť mnohí ľudia a jeho postoj bude rozhodovať o viere zverených mu duší. Na to by mali myslieť všetci kazatelia.
V žiadnom stave nie sú ľudia v takom nebezpečí, že sa dopustia hriechu proti Duchu svätému ako v stave duchovenstva!
U kazateľa je zodpovednosť o to väčšia, že mu bolo viac zverené, a preto bude od neho tiež viac požadované! Jemu platí prvé poučenie (epištola Jakuba 3:1). Nesmie nikdy zabúdať, že pri tvorení myšlienok používa silu, s ktorou môže dosiahnuť to najčistejšie a najvyššie. Pretože však myšlienka je duchovná, aj následky sa vracajú duchovne. Zastihnú nás buď tu na zemi alebo až po odlúčení v duchovnej oblasti.
Každý, kto prejde na druhý svet s nesprávnou vierou alebo názormi, prijatými bezmyšlienkovite od iných, zostane tam spútaný a zdržiavaný tak dlho, kým sa sám v sebe nestane opäť živým a slobodným už pod vplyvom iného presvedčenia. Pohodlnosť a lenivosť v tejto veci sa strašne vymstia, zvlášť, ak sa človek slepo pripojí k nejakému učeniu bez vážneho skúmania. Posudzované čisto pozemsky, najväčším nepriateľom človeka je pohodlnosť. Ale pohodlnosť vo viere znamená jeho duchovnú smrť.
Predstavme si raz človeka, ktorý celé roky rozširoval slovom i písmom myšlienky, ktoré sa nezhodovali s Pravdou. Ako strašne musí na to doplatiť. A čo sa stane, keď taký, učiteľ ešte za svojho pozemského života dospel k správnemu poznaniu, zatiaľ čo ľudia pod jeho vplyvom kráčali ďalej po falošnej ceste?
Pre takého človeka je len jediná cesta. Musí slovom i písmom hlásať Pravdu. Len to ho môže oslobodiť od jeho viny.
Bude vedený takým spôsobom, že iste nájde príležitosť, aby v pravý čas dobehol ešte to, čo zmeškal. Možnosti mu k tomu dáva nové Slovo.
Ešte horšie pochodí ten, kto Pravdu falšuje alebo ju mení preto, aby tým získaval stúpencov, lebo pre ľudí je to tak pohodlnejšie a tiež príjemnejšie. Uvaľuje tak na seba nielen vinu falšovania a bludného vedenia, ale nesie ešte aj všetku zodpovednosť za tých, ktorých mohol získať tým, že im veci staval do príjemnejšieho a príťažlivejšieho svetla.
Nedostane sa mu už pomoci, až príde hodina jeho odplaty! Spadne do hlbín, ktoré ho už nikdy nebudú môcť vydať, a to oprávnene!
Preto sa hovorí v Posolstve Grálu:
„Skúmaj každý starostlivo sám seba a to prv, než sa budeš snažiť poučovať svojich blížnych…“
oOo