Zradná milota
Milé ešte neznamená dobré. Milá vie byť aj dobre kŕmená lož.
Za milých sa zvyčajne považujú ľudia nekonfliktní. Nestavajú sa proti spoločenským normám ani zvyklostiam sveta.
Často sú to ľudia, ktorí nikdy nevypadnú z davu, spokojní sami so sebou ba často hrdí na to, ako sa dokážu vyhnúť každému sporu a brilantne ho zadupať pod zem. Dôverovať vlastnému cíteniu, mať vlastný názor a cieľ hoci odporuje všeobecne uznávanému smerovaniu väčšiny býva podozrivé a i keď nie rovno označené ako nepriateľské tak sa dá odvážlivcovi pocítiť, že je nežiaducim narušiteľom pokoja a zabehaného poriadku.
Nikdy sa však neprejavuje tak veľká nezmieriteľnosť a tvrdý radikalizmus voči nezastretej pravde, ako keď sa zavetrí ohrozenie starostlivo pestovaných dogiem. Nezáleží pritom, že dogmy sú neprirodzené a spôsobujú veľa nepochopenia ba často hlboké rozčarovanie aj v otázkach viery, ktorá sa nedokázala stať presvedčením.
Nesprávne pochopené pojmy „pokoj“ a „mier“ sa stali brzdou zdravému pohybu a priviedli svet na pokraj skazy. Neustále ustupovanie pred požiadavkami vyšších zákonov, prekrucovanie pravdy a vážne pokrivenie posvätných pojmov, ktoré nám boli starostlivo poskytované v pomáhajúcej a podporujúcej láske po celé tisícročia, viedlo napokon k odkloneniu od pôvodnej cesty pravého cieľa človeka, ktorý je predsa v najvnútornejšom jadre ľudským duchom. Dnes sa nachádza človek v stave, že už ani nevie na čo je vôbec na Zemi a aký zmysel má jeho život, nevie odkiaľ prišiel, kam sa musí vrátiť – stratil svoj cieľ.
Celý vesmír ukazuje na neodchyľujúci sa poriadok harmonického krúženia a správne povieme, ak nazveme stav tohto nádherného poriadku pokojom a mierom, ktorým sa nebeská harmónia vyznačuje. Nikto sa však nedomnieva, že je to pokoj a mier kľudu nehybnosti. Naopak, aj to najmenšie zastavenie, alebo narušenie pohybu do dráhy ktoréhokoľvek „nebeského“ telesa by sa ihneď prejavilo viditeľnou katastrofou ohromných rozmerov. Z toho možno vytušiť poriadok aký vládne v prírode. Vyznačuje sa pokojom a mierom, ale preto, že tento pohyb je v súlade s poriadkom vládnucim vo stvorení, nie je svojvôľou, ani konfliktom s prúdením zákonov Tvorcu. Stvoriteľa!
Súčasťou stvorenia sme i my ľudia, nemáme teda inú možnosť než sa prispôsobiť prúdeniu a pohybu týchto veľkých zákonov, ak nechceme po všetkom zlyhaní zahynúť. Veď prírodné zákony sú v skutočnosti prejavom Božskej Vôle, v ktorej sú všetky podmienky pre dosiahnutie ozajstného úspechu, šťastia a trvalého mieru, už zakotvené. Nie samočinne, ale prijatím ich vzoru, ich rešpektovaním a vnesením ich do každej oblasti osobne ľudského i spoločenského života.
Nezdravý pohyb, chaos a neporiadok je len dôsledkom rozhodnutí, ktoré sme postavili proti tejto Vôli. V celej histórii ľudstva sme dostávali pomoci k vzostupu, nebolo však proroka ani žiadneho vyslanca z Výšin, ktorí by nemusel ťažko strádať pre odpor prevažujúcej väčšiny voči otvorenosti lásky, poskytujúcej viac, než len jednostrannú pozemskú spokojnosť.
Láska prejavujúca sa prísnosťou bola vždy naobtiaž napriek tomu, že práve prísnosť pomáha rozmetať prekážky, ktoré ľudia postavili proti vlastnej spáse.
A ak Syn Boží hovoril o nepriateľovi, ktorý je vo vnútri človeka, kde ho treba v prvom rade vyplieniť, iste nehovoril o útlocite, ale o drsnosti voči sebe samému. Nie je to inak ani s nájdením odvahy vzoprieť sa spútavajúcim dogmám, mŕtvym formám uctievania, ako i blahosklonnej odovzdanosti k autoritám, ktorí sa snažia stále presviedčať, že v tomto hlbokom zblúdení je ešte ľudská pomoc niečo platná. Márne hľadáme nepriateľa vonku a obviňujeme kohokoľvek a čokoľvek za stratu slobody, o ktorú sme sa pripravili iba my sami!
V plnej spravodlivosti pôsobí tentoraz láska v dobe najväčších zmätkov a najhlbšej duchovnej temnoty v akej sa ľudstvo kedy ocitlo. Bolo by naozaj ťažké si predstaviť pokračovanie toľkej tvrdošijnosti a zarytosti v ignorovaní pravých hodnôt, kvôli ktorej by muselo bez vyššieho zásahu zahynúť i všetko to čo vždy vážne túžilo po návrate ku Svetlu, čo nikdy neprestalo veriť v realitu ušľachtilého a pravého ľudstva, pokiaľ je táto realita stále živá v srdciach!
Strach z narušenia obrazu miloty tak obľúbenej aj v kresťanskom svete, žiaľ často spojenej iba s túžbou po zachovaní nerušenej spokojnosti a pasívneho vyčkávania po lepšom, je len pláštikom na zakrytie duchovnej lenivosti. Zároveň priznaním, že takáto milota nestojí o žiadne pomoci, ktoré volajú po vlastnej zodpovednosti.
Napriek tomu, že Pravda žiari na tejto Zemi a otvorene ukazuje celý obraz príčiny biedy ľudstva ako aj možné východisko z nej, milota ju nepoznáva. Milota neuznáva prísnosť ani nič čo odporuje zmäkčilej povoľnosti a všetko odpúšťajúcej dobrote.
Tak sa pohŕdanie a výsmech voči tomu čomu sa nerozumie a čo sa tak osvedčovalo počas tisícročí ako povýšenosť a domýšľavosť človeka, ktorý vie vždy všetko lepšie, tentoraz uzatvára do hraníc, aby sa v nich vyžilo do sýtosti všetko prianie ľudí, ktoré je ich srdcu bližšie. Nie je však žiadna náhoda a je až príliš nápadné vo svetovom dianí, či v riadení štátov, nespočetných kolektívov či len u jednotlivca, zlyhávanie plánov, ktorá naďalej ignorujú duchovné základy každej novej výstavby.
A rozum, ktorý vzišiel z mozgu, márne hľadá riešenia, ktoré mu dokáže poskytnúť len slobodný, nestiesnený duch.