Ukážka z knihy:

„Gerlachovské zvony (Golan)” 

Golan, strážca vrchu, vyslyš moju prosbu. Túžim odliať zvony, akým páru niet. Chcem , aby hlaholili na slávu Najvyššieho.“

Vietor zahvízda medzi skalami a strhne prosebníkovi klobúk z hlavy. Zo žulového horského masívu vystúpi Golan – tatranský bytostný zvonár – a prevravie zvonivým hlasom:

..Veľká túžba a šľachetný cieľ si zaslúžia pozornosť. Málokto má také odhodlanie ako ty. Môžem ti pomôcť a aj to urobím. Ale pod jednou podmienkou.“        

..Vyjav mi, Golan, čo žiadaš.“          

Bytostný strážca najvyššej slovenskej hory kývne rukou a privolá k sebe biely oblak. Na ňom sa zjaví zvláštny obraz.           

,,Pozri na Stánok Boží. Vedie k nemu deväť stupňov. Strážcovia stupňov sú smutní, lebo po nich nekráčaš.“   

„Čo mám vykonať?“ spýta sa Svätoslav očarený krásou výjavu.    
„Hľa, strážcovia stupňov nebeského chrámu. Počúvaj ich pozorne, aby si poznal hodnotu slobodnej vôle a váhu zodpovednosti.“        

Vtedy prehovoril strážca prvého stupňa:    
„Vzhliadni na svoje činy, ľudský duch. Len ak oľutuješ nečisté skutky a budeš konať‘ dobro, získaš brnenie čistoty. Dokážeš to?“ 

„Áno!“ odvetí Svätoslav presvedčivo.         

Druhý strážca sa ozve vzápätí:       
„Váž svoje slová. Slovo je dar s tvorivou, ale aj ničivou silou, preto hovor vždy pravdu, aj keby bola akokoľvek nepríjemná. Čisté pravdivé slovo je štítom, ktorý ťa ochráni pred útokmi zla. Budeš životom kráčať vždy s čistým štítom?“         

„Áno,“ prikývne zvonár odhodlane. 

Strážca tretieho stupňa nato prerečie:        

,,Nedobré myšlienky sa vždy obrátia proti ľudskej duši, pokrivia ju či zrania. Čisté myšlienky sú však zbraňou, mečom najostrejším, ktorým rozotneš akýkoľvek uzol. „Chceš čistými myšlienkami bojovať proti zlu?“            

„Chcem!“ prisľúbi Svätoslav rozhodne.       

Tu prehovorí strážca štvrtého stupňa:        
„Posúď, ľudský duchu, po čom túžiš, kam smeruješ. Do ríše svetla či do panstva temnôt? Ak budeš celou dušou túžiť po nebesiach, akoby si sa ozbrojil kopijou, čo odhalí každé zlo a vždy zasiahne jeho pôvodcu. Čim menej budeš pochybovať a váhať, tým jasnejšie ti bude ukazovať cestu k pravde. Si schopný čistej túžby po dobre?“           

 „Myslím, že som,“ odvetí pokorne Svätoslav.        

Zaznie hlas strážcu piateho stupňa:           
„Čisté brnenie skutkov, čistý štít slova, ostrý meč čistých myšlienok a kopiju túžby po dobre môže použiť len činorodý človek silného ducha s vierou vo vlastné sily. Malomyseľný prepadne zlu. Máš dosť sily využiť tieto dary?“           

„Mám,“ povie zvonár pevne.

Potom sa ozve strážca šiesteho stupňa:      

Ak zvládneš predchádzajúcich päť stupňov, na šiestom získaš zázračnú prilbicu, ktorá ťa spraví neviditeľným pre zlo. Pod jej ochranou už nebudeš konať sebecky, ale bez snahy zviditeľniť sa v očiach sveta pracovať pre dobro. Sľubuješ, že si prilbicu obetavosti, skromnosti a lásky k pravde vždy ponecháš na hlave?“         

Svätoslav prikývne a pristúpi k strážcovi siedmeho stupňa chrámu.        

„Na siedmom stupni si človek uvedomí korunu večného života, ktorú nosí na hlave. Pochopí, že nesmie uctievať žiadneho tvora, skláňať sa môže len pred našim Stvoriteľom. Zmyslom tvojho života je skutkami, slovom i myšlienkami rozdávať dobro, stať sa užitočným Pravde. „Chceš naplniť účel svojho bytia?“      

„Chcem!“       

Strážca ôsmeho stupňa nadviaže na slová svojho druha:  
„Čistota, Láska a Spravodlivosť sú základné kamene dokonalého súžitia muža a ženy v pravom duchovnom manželstve. Harmonický manželsky zväzok je ôsmy dar, pre ktorý sa musia slobodne rozhodnúť muž i žena, aby okolo seba šírili lásku a dobro. Povedz, Svätoslav, budeš si vážiť a chrániť tento zväzok?“         

Gerlachovský zvonolejár odvetí odhodlane: „Sľubujem!“  

Nakoniec prehovorí posledný, deviaty strážca:      

„Tento stupeň dosiahnu len ľudia hodní prijať deviaty dar služby nebeskému Svetlu. Ďalej už ísť nesmieš. Ak však naše dary použiješ správne, môžeš naplniť svoju túžbu. Teraz choď a slúž dobrej veci. Nech ti cestu ožaruje Čistota, Láska a Spravodlivosť.         

Ako omámený vrátil sa Svätoslav domov. Unavený i blažený zároveň, upadol do hlbokého spánku. Keď sa konečne prebral, bol z neho celkom iný človek. Všetko zrazu videl v novom svetle. Inakšie sa správal, inak myslel, hovoril i konal. 

A zvony? Zvonársky majster sa pustil do práce s chuťou a odhodlaním. Teraz mal vo všetkom jasno. Najskôr si urobil nákresy. Potom vyhotovil formy a zhromaždil materiál. Keď mal všetko pripravené, započal so stavbou. Odliatie zvonov zvládol hravo.

Netrvalo dlho a z Gerlachovskej kostolnej veže zaznel prekrásny hlahol. Tri zvony sa rozozneli v nádhernom súlade, aký svet dovtedy nepočul. Najmenší zvučal najtenšie, sťa hlások nevinného dieťaťa. Ako slávik na oblohe švitoril a štebotal, ľahkosťou a čistotou povznášal dušu a rozdával radosť. Druhý zo zvonov zunel mäkšie – sladký melancholický hlas prebúdzal v človeku nesebeckú lásku a nabádal k obetavosti a odpusteniu. Najväčší zo zvonov prísne dunel. Hlbokým hlasom však hrozil len nepoctivým, kým ukrivdeným sľuboval spravodlivosť.

Hlasy všetkých troch gerlachovských zvonov sa zlievali dovedna v mocnom súzvuku a rozpaľovali ľudské srdcia pre dobro …