Pustovník v Himalájach
Paul Burton
Rok vydania: 1994
Ph.Dr.Paul Brunton: Pustovník v Himalájach
TICHO, ktoré nesie dych Boha vo svojom mlčaní ..
Kniha je opisom novinára, ktorý odchádzal pravidelne na niekoľko mesiacov do vysokých hôr Himaláji, kde trávil svoj život v tichu a čistote prírody. Táto odlúčenosť nebola únikom od spoločenského života, ale naopak jeho obohatením.
Niektoré myšlienky z knihy:
Verím v súlad, v ústup do ústrania len, ak je sledovaný činnosťou, v osamelosť, len ak je vystriedaná družnosťou, vo vývoj sústredením na seba samého, len ak je služba blížnemu jej neskorším doplnkom; verím v duchovnosť, len ak je správne vyvážená hmotnosťou.
… Uvádzali na svoje ospravedlnenie, že človek musí žiť a že chlieb je lepší než svätožiara. Úbožiaci! Nevedeli, že každý, kto dosiahne svätožiary, nájde tiež ľahko svoj chlieb.
Ako orol uchváti jedinú ovcu zo stáda, tak musíte uchopiť jedinú myšlienku zo spústy myšlienok, ktoré vám napadajú, a sústrediť sa na ňu.
… Ukľudňuje iba myseľ, lebo vie, že len to môže ublížiť, čo sa votrie do našich myšlienok.
Najvyššieho pokroku nedocieľujeme opustením nevhodného okolia, ale ak opustíme nesprávne myšlienky! Skutočná základňa, z ktorej pramenia všetky naše zmätky, je v mysli.
Odpoveď stromu cédra pustovníkovi pri rozlúčke:
„Prišiel si ku mne zo sveta, ktorý nepoznám a ktorý nechápem. Vedel som, že skôr alebo neskôr ťa znova vezme do svojho zajatia. Prečo by som si mal priať, aby som ťa zadržal? Či som sa nenaučil ako žiť sám? Či som nenašiel vo svojej osamelosti silu odolávať všetkému – práve tak dorážajúcich vyjúcich víchric, ako hnevu zhubných bleskov? Kde som nadobudol tejto odolnosti? Načerpal som jej z vlastného srdca, kde pôvodne driemala. Teraz sa nebojím nikoho a ničoho, ba ani smrti, ktorá nemôže byť príliš vzdialená. Naučil som sa byť neodvislým od všetkej pomoci okrem svojej vlastnej. A to je, môj mladší priateľ, moja odpoveď tebe. Buď sebestačným. Nech kamkoľvek ideš, zostaň vnútorne pustovníkom. Potom ťa tvoj svet nikdy nepodlomí. Keď si našiel pokoj, nezanechaj ho tu. Vezmi ho so sebou späť do onoho vzdialeného života, ktorého vzrušenie len zriedka ku mne dolieha a chovaj ho ako svoj najväčší poklad. Potom môžeš nechať minúť nebojácne všetky búrky okolo seba. Zachovaj si v pamäti, že tvoje bytie pochádza z neba. Dávam ti svoj mier.“
Najvýnosnejšia je tá púť, ktorá je podniknutá k nájdeniu miesta alebo človeka, ktoré nám môžu poskytnúť Pravdu.
Najväčšia múdrosť je nájsť túto Vyššiu Silu a potom sa jej podrobiť. Ale aby sme ju našli, musíme sa každého dňa na chvíľku uchýliť do Ticha tak, že opustíme vonkajší svet a vstúpime do sveta vnútorného, kde Ono sídli.
Boh nezníži svoj spôsob reči, aby nevedomí ľudia mohli rozumieť. My sa musíme naučiť Jeho reči, alebo odísť bez jeho posolstva. Jeho reč nie je nič iného, než toto Ticho a On nie je vzdialený viac od nás, než naše vlastné Ja.
Ticho je stred všetkého, najväčší pohyb je na okraji (tajfún, more, uragán …)