Karma je zdarma ... ?
Karmické zákony neriešia naše vzťahy podľa nášho zdania, nestarajú sa ani o politické smerovanie národa, príslušnosť k strane, ani o náboženské presvedčenie.
Veľa ľudí s obľubou používa vetu „karma je zdarma“, menej však už s pochopením jej zmyslu. Toto znenie človek často používa v bezmocnom hneve a odovzdaní, v situácii, ktorú nevie zmeniť, uspokojujúc sa s tým, že domnelého vinníka potrestajú vyššie zákony a samozrejme tak ako si to on praje a predstavuje.
Sám ako poškodený sa však zriedka postaví na obranu spravodlivosti o to menej za iného, ktorého práva sú dotknuté. S nemalou dávkou namyslenosti očakáva, že to majú urobiť tieto zákony za neho. Pritom nepoprie skutočnosť, že tomu domnelému vinníkovi, ktorý by mal byť potrestaný, nech už je to jemu nepriateľsky naklonená osoba, kolega v práci, či nadriadený, arogantný úradník, či nejaký politik, sa podľa jeho očakávania odplaty akosi nedostáva.
Problémom spravodlivého naplnenia alebo nenaplnenia odplaty nie sú však vyššie zákony, ale ľudské priania, ktoré málokedy vychádzajú zo skutočnosti, na viac chýba znalosť o tom ako tieto zákony pôsobia. Karmické zákony sa nestarajú o to, v akom vzťahu s niekým sme, nestarajú sa ani o politické smerovanie národa, nerozlišujú príslušnosť k strane, náboženské presvedčenie či cirkevnú spriaznenosť. Sú len odpoveďou na súlad alebo porušenie súladu dokonalého poriadku vládnuceho vo vesmíre. Je jasné, že pre náš skreslený pojem o spravodlivosti ju dokážeme vidieť málokedy správne a už vôbec nie vtedy ak o vyššej spravodlivosti pochybujeme (!)
Aj z toho dôvodu sa stáva, že nejeden ľuďmi odsúdený hriešnik či „neznaboh“ býva oveľa bližšie k pravde čo vyvoláva rozčarovanie v radoch morálne „spravodlivých“, a naopak nejedna ľuďmi uctievaná a uhladená osobnosť sa kúpe v bahne nečistoty naplnenej až po okraj.
Rozdielnosť v hodnotení vidíme aj v ideologických protikladoch národov, keď sa jedným dostáva neoprávneného uznania a iným s nekompromisnosťou voči porušovaniu zákonov zatracovania.
Zákony karmy sú neomylné a spravodlivé až do najmenších podrobností, vždy sú odpoveďou na to, ako sa k vyšším zákonom stavia človek sám. Je to poznať i v kolektívnom vedomí spoločností podľa druhu dominancie správania ľudí. Tak je to v rodine, kolektíve, národe i celom ľudstve, pretože otvorenosť alebo uzavretosť voči živým zákonom súvisí s konaním konkrétnych jednotlivcov. Rozhoduje väčšina, ale za výsledok nesie zodpovednosť každý člen sympatizujúcej väčšiny.
Tak aj smerovanie národa spočíva v rukách rozhodovania jednotlivcov, v čom spočíva aj spravodlivosť akí politici sa dostanú do čela národa. Podľa toho sa národu dostáva alebo nedostáva aj pomoc „zhora“.
Pri určitom nadsadení sa dá povedať, že karmické zákony dávajú človeku iba to čo mu prospieva. Slovo nadsadenie som použil preto, že nejde o osobnú záležitosť nejakej náklonnosti, predsa však osobne prospešnú. A to v radosti i v bolesti, v šťastí i nešťastí. Zákony nepôsobia na človeka aby mu nadŕžali alebo ho trestali, je jeho vecou aby usiloval byť v súlade s ich prúdením, pretože svoj osud si tvorí každý sám.
Ak nás teda zasahuje konanie nejakého človeka podľa nášho tvrdenia nespravodlivo, nemáme dôvod sa domnievať, že ak on porušuje vyššie zákony, nebude potrestaný.
Bude celkom určite, ale nie tak a vtedy ako to my chceme, ale tak ako to zodpovedá zákonom čo súvisí tak s ním samým ako i s nami, pretože sme všetci súčasťou Božských zákonov a naše spojenia jedného s druhým nebývajú náhodné.
Tak ani príslušnosť v určitom etniku, v rodine, kolektíve či spoločenstve. Problémom je i to, že veríme, že všetky následky viny sa týkajú jediného pozemského života a v ňom sa majú aj vyrovnať. Nikto nemôže z pôsobenia zákonov uniknúť. Odmena alebo bolestná odplata zasahuje každého do najmenších detailov, ktoré človek vlastným rozumom nikdy neobsiahne vo všetkých súvislostiach.
Preto je tak dôležitá biblická veta: „Moja je pomsta, ja odplatím“.
Človek so svojim, žiaľ značným duchovným zatemnením nedokáže vidieť konanie seba samého ani toho druhého vo vzájomnom vzťahu správne. Ale môžeme si byť istí, že dostávame len to, čo sme si sami pre seba v minulosti pripravili, čoho sme sa sami kedysi dopustili a … musíme teraz rozviazať. Je to nespravodlivé? Z nášho pohľadu sa to javiť tak môže nie však v zmysle vyšších zákonov. Treba zanechať očakávanie toho ako sa čo má udiať, na to nemáme dosah. Čo však môžeme je naučiť sa poznať tieto zákony v ich pôsobení a dobrovoľne prijať ich dokonalosť a riadiť sa nimi. Je to naše neobmedzené právo, dokonca povinnosť ak nechceme raz zahynúť ako rušitelia všetkej harmónie, ktorá bude napokon beztak dosiahnutá s nami alebo bez nás.
Slová „Čo človek zasieva to aj zožne“ sú dokonalým obrazom toho čo môžeme od karmy očakávať. Vynútená pomsta je preto vždy nesprávna. Pre poškodeného by malo byť varovaním, aby vyššie zákony nepredbiehal, ale venoval viac pozornosti svojmu konaniu, z ktorého mu vzniká nová karma.
Pojem nespravodlivosť by pre ľudí nemal vôbec existovať, pretože je iba rozumovým výmyslom, následkom straty duše, ktorá márne hľadá slobodu a vnútorný pokoj v intelekte. Ten však nemožno nájsť bez spojenia s duchovnou silou, celým stvorením prenikajúcou.