Názor o seba ovplyvňovaní je v rozpore s Bohom – jediným pôvodcom sily, z ktorej žiarenia vzniklo stvorenie a s ním aj človek. ,,Tvor človek“ však môže po svojom vzniku jestvovať ďalej len prostredníctvom sily pochádzajúcej od Boha. Pri tomto poznatku nezostane zo seba ovplyvňovania vlastnou silou nič! Naopak, človek je od tejto duchovnej sily prúdiacej z Boha do stvorenia plne a celkom závislý, musí sa jej podriadiť. To však znamená: prijímať ju so želaním dobra; inak sa obráti proti nemu a on utrpí škodu.

Táto duchovná sila je teda materiál, ktorý človek k ukovaniu svojho šťastia potrebuje.

Kedykoľvek s ňou môže vedome nadviazať spojenie. Kľúčom k tomu je túžba nechať sebou túto silu celkom preniknúť, odovzdať sa jej s dokorán otvorenou dušou, bezvýhradne, bez najmenších vlastných prianí. Ona potom bude do neho vtekať tým najjednoduchším spôsobom, bez osobitnej námahy. Človek by potom už pre všetko na svete nechcel o toto vedomé prijímanie sily prísť, keď spoznal, že len prepojenie s ňou je jeho najvyšším šťastím, nech by sa nachádzal kdekoľvek vo veľkých diaľavách tohto stvorenia.

Iste sa už každý s touto silou stretol, keď sa duša silným prežívaním prebudila, či už to bol hlboký žiaľ alebo veľká radosť. Potom duša na niekoľko okamihov cíti blízkosť tejto všetko oživujúcej sily, ktorú si v každodennom živote neuvedomuje.

Takže teraz vieme, že dotyk s touto duchovnou silou nám prináša pravý pocit šťastia, nech po nej v čistote zatúžime kedykoľvek.

Takéto prežívanie nám však tiež pomáha k „pozemskému šťastiu“ tak, aby sme sa mohli tešiť v radostnom tvorení života na zemi.

Z knihy Herberta Vollmanna: „Pohľad do iného sveta“