Schopnosť človeka tvoriť slová spočíva v jeho duchu ako osobitný dar Stvoriteľa.
Matný odlesk živého Božieho Slova, z ktorého vzniklo stvorenie, sa ešte nachádza v ľudskom slove. Preto je aj ľudské slovo živé a vyvoláva dobrý a zlý účinok, vždy podľa toho, ako ho človek vo svojej slobodnej vôli používa.
Aj keď sa pôsobenie realizuje ešte v blízkosti pozemského, predsa len môže mať pri nesprávnom použití reči zhubné následky a môže spôsobiť úpadok celých národov.
Ale môže sa stať aj opak, ak dobré slová šíria štastie a mier.
Tak tvorí aj vyššie uvedené príslovie osobitný most k prospievajúcim silovým prúdom, ktoré človeku často spôsobia zázrak.
Kto v najväčšej núdzi hlboko precítenou modlithou a v čistej dôvere v Boha túži po tejto pomoci, tomu nebude odopretá. Prúdi do neho nová sila, tá ho vzpruží a prinesie mu pokoj a mier. Ale aj jeho okolie bude presiaknuté touto silou, takže hroziace zlo bude odvrátené.