Rovnaké rovnakým odplácať, to je zmysel týchto starozákonných slov.
V skutočnosti sú spolu s biblickým výrokom ,,Moja je pomsta, ja odplatím“ vyjadrením božskej spravodlivosti. Treba ich chápať duchovne a neopisujú nič iné ako zákon zvratného pôsobenia, ktorý spočíva aj v Kristovom slove: ,,Človek musí žať, čo zasial“. A síce vždy rovnaký druh, teda druh za druh, alebo utrpenie za utrpenie, radosť za radosť. Tak ako z pšeničných zŕn vzniká vždy len rovnaký druh pšenice, tak dokážu zlé úmysly v spätnom pôsobení prinášať len zlo a dobré úmysly len dobro.

Avšak „pomstu“, teda odplatu, musí človek prenechať zákonom Božím. Nesmie ju vykonávať sám, azda z osobnej pomstychtivosti, tým, že páchateľovi zla vybije oko, ak to on urobil jemu. Pretože vyslovene platí: ,,Moja je pomsta, ja odplatím!“ A táto odplata je až do tých najmenších detailov taká spravodlivá, ako človek nikdy nemôže byť.

Tak treba chápať aj slová Pavla Rimanom: ,, Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu (zvratnému pôsobeniu) Božiemu…“

Z knihy Herberta Vollmann: „Pohľad do iného sveta“