Padlý archanjel
Herbert Vollmann
Bolo možné od ľudstva žiadať, aby zostalo dobré, ak sám Lucifer, archanjel, zlyhal?
Táto otázka sa vôbec nekladie tak zriedka a nasledovný výklad ju má zodpovedať.
Lucifer mal ako ten, kto prináša Svetlo, pre svetliť ducha človeka vyvíjajúceho sa v hmotnosti, aby sa naučil používať a ovládať svoj rozum, ktorý bezpodmienečne na zemi potrebuje, ako nástroj.
Ale Lucifer sa v neposlušnosti postavil proti Bohu. Vo svojej svojvôli zaviedol v protiklade k princípu podporujúcej lásky falošný princíp pokušenia, ktorý v jeho neláskavom a nemilosrdnom druhu priniesol do stvorenia utrpenie a žiaľ.
Pri pokušeniach a vábeniach pozemského človeka použil Lucifer ľudský rozum a z neho vychádzajúcu márnivosť ako najväčšiu pascu pre človeka.
Tak získal nakoniec príliš zdôrazňovaný alebo príliš pestovaný rozum prevahu, zatiaľ čo duch, ktorý mal vlastne viesť, bol utláčaný.
Tým sa človek odlúčil od Boha, pretože rozum, ktorý vychádza z pozemského mozgu, je obmedzený len na pozemské chápanie a nie je schopný nadviazať spojenie so svetlými výšinami a udržať ho, čo môže jedine duch človeka.
Lenže človek nemusel podľahnúť falošnému princípu, ktorý Lucifer šíril. Boh daroval človeku slobodnú vôľu, ktorá je zakotvená v jeho duchovnom druhu a Lucifer nemá moc mu túto slobodnú vôľu odobrať.
Človek je teda schopný slobodne sa rozhodovať pre dobré alebo pre zlé. Pritom má na svojej strane neobmedzene všetky pomoci zo svetlých výšin, ak si zvolí dobrú cestu. Tieto pomoci sú také silné, že sa od nich musí násilne oddeliť, aby podľahol pokušeniam Lucifera.
Okrem toho dal Boh človeku v desiatich prikázaniach a Ježiš, Boží Syn, v modlitbe Otčenáš, ktoré sú platné vo všetkých časoch, najlepšiu oporu na to, aby mohol odolávať lákaniu Lucifera.
Ospravedlnenie alebo zmierňovanie zodpovednosti za nesprávne konanie ľudstva poukazovaním na pád Lucifera nie je z dôvodov, ktoré boli vysvetlené, možné!
Z knihy Herberta Vollmann: „Pohľad do iného sveta“
oOo
