Technologický rozvoj a neustále podriaďovanie sa rozumu na úkor citu, spôsobilo zameriavanie zraku len k pozemskému. Tak človek stratil schopnosti vnímať jemnohmotné deje i svet bytostí jemnohmotne viditeľných, ktorých poľom pôsobnosti je celá príroda. Možno tiež povedať tých bytostí, ktoré sa tvorbou, rozkvetom a udržiavaním prírody zaoberajú. Tento neblahý vplyv obracať sa len na hrubohmotné viditeľné formy sa podpísal i pod vytvorenie pojmu „živá“ a „neživá“ príroda, ktoré sformoval opäť len rozum z dôvodu svojej obmedzenej schopnosti vnímania.

Rozumom spútaný človek nevidí za vonkajšími formami príčinné jemnohmotné deje a preto sotva tuší, že v prírode nie je nič mŕtve, ale všetko v nej žije v najnádhernejších premenách svetla, tónov, farieb i foriem. Niet pritom ničoho, čo by v nej prebiehalo bez zákonitosti, nejakým ľubovoľným či chaotickým prejavom. Veď inak by sa o dokonalosti a múdrosti prírody ani nedalo hovoriť.

V dobe veľkého prebúdzania ľudstva narastá počet ľudí, ktorí opäť tieto bytosti vnímajú, ba jemnohmotným zrakom i vidia. Prinášajú do ľudského poznania zabudnutý svet radostného národa nespočetných žiarivých bytostí. Bez tohoto poznania, bez ich pomoci a vedomej spolupráce sa duchovné človeka márne usiluje dosiahnuť korunovanie svojich diel.

Margot Ruis patrí k tým nemnohým ľuďom, ktorí môžu vidieť prírodné bytosti a hovoriť s nimi. Obracia sa k nim s láskou a pochopením a vďaka tomu môže prenikať do jemného sveta, ktorý prežaruje stromy, lúku, potok, les, záhradu i hory.

Elfovia, dévovia stromov, škriatkovia a ďalší obyvatelia prírody boli človeku kedysi dôvernými priateľmi, mohol ich vnímať. Od tej doby uplynulo mnoho času, prírodné bytosti však nezmizli a i dnes stále žijú v našom okolí.

Autorka verí, že v budúcnosti bude čím ďalej viac ľudí tieto neviditeľné sily života poznávať, zmení svoje myslenie i konanie a v bytostiach prírody uvidí svojich bratov i sestry, ktorí spoločne s nimi obývajú a oživujú našu planétu.