To platí ešte dnes presne tak ako vtedy a znamená to: Ľudia majú myslieť tak jednoducho a nenútene ako deti, teda prosto a prirodzene.
Tak treba rozumieť aj Schillerovým slovám: “ A to, čo nevidí rozum rozumných, to koná v prostote detská myseľ.“ Prostotu tu treba chápať v zmysle „jednoduchosti“.

Jedine jednoduché myslenie a cítenie prináša jasno. Kto ešte tuší dnes tú veľkosť, ktorá spočíva v jednoduchosti. Je hodnotená príliš nízko a preto sa nehľadá ani v zákonoch stvorenia, ani v Slove Božom.

Človek by sa mal pokúsiť zmeniť svoj spôsob myslenia a základom jeho chápania by mala byť jednoduchosť, ktorá ako jediná ukazuje tú správnu cestu k Bohu a jeho stvoreniu, ktoré treba chápať len v jeho jednoduchej prirodzenosti.

O koľko ľahší by bol pozemský život, keby ľudia vedeli jasne a jednoducho myslieť a konať a aj svoje pozemské zákony by prispôsobili predovšetkým jednoduchosti zákonov stvorenia, resp. prírodným zákonom.

Len to, čo je jednoduché, pretrváva. Tam, kde toto nie je, hrozí rozklad a roztrieštenie.

Prežívame to predsa stále opakovane, že istý úspech sa dostaví len tam, kde sa zjednodušením všetka sila zameria na jeden bod, zatiaľ čo v opačnom prípade hrozí, že sa všetko rozpadne. Práve v zjednodušení spočíva osobitná sila.

Preto nech človek nezabúda, že skutočná veľkosť a prirodzenosť spočívajú len v jednoduchosti!