Šťastie
Susanne Schwartzkopff
Ľudia si túžobne želajú slobodu, avšak ešte vrúcnejšie a úpenlivejšie prosia o šťastie a dúfajú v neho. „ Len raz v živote byť šťastný!“ prajú si a hovoria, pričom ihneď vyslovia pochybnosti o stálosti vytúženého šťastia.
Čo si predstavuje človek pod pojmom šťastie? Spýtajme sa medzi mladými i starými – budú to vždy tie isté veci: naplnenie lásky, bohatstvo, požehnanie na deťoch, úspech v živote, uspokojenie z moci, možnosť vládnuť. To je približná stupnica šťastia človeka, pričom láska a peniaze sú najžiadanejšími formami šťastia. Za peniaze si človek môže kúpiť každý iný druh šťastia a šťastie v láske splní na čas všetky priania, pretože láska všetko ostatné odsunie do pozadia.
Ale všetko toto šťastie nesie na svojom čele znamenie pominuteľnosti. Aj tie najvrúcnejšie milostné vyznania raz prestanú, žiadne milostné šťastie nezostane tak svieže a horúce ako na začiatku. Pokiaľ k nemu nepristúpi niečo iné, bude čoskoro nasledovať presýtenosť. Z nežných zamilovaných párov potom urobia ľahostajných manželov.
A kúzlo bohatstva? To tiež rýchlo vybledne! Pokiaľ si môžem splniť všetky priania, potom odpadne to najkrajšie – túžba. Aj tu nastúpi po prvej radosti a počiatočnom pôžitku otupenosť a presýtenie. Bohatí ľudia sú zriedka šťastní, len sa ich spýtajte! Komu život poskytuje príliš veľa na vonkajších statkoch, ten je stále presýtený. Až hlad dáva chuť do jedla.
Ako je to s mocou? Je nositeľom šťastia? Nie, tiež ona zlyhá, pretože keď sa už veľmi nedá stupňovať – a raz určite tento okamih nastane – keď dosiahne svoj vrchol, dráždi vládnuceho človeka stále neuspokojenie, lebo chtivosť zostáva a ďalej ho podnecuje. Taký človek vyhľadáva stále novú činnosť, je to ako stále nabádajúci bič.
Všetky tieto sny nie sú o trvalom šťastí, pretože vyrastajú z falošného a nezdravého základu, ktorý sa volá „sebectvo“. Tu ale budú mnohí namietať: „Keď milujem, nie som predsa sebec. Veď milujem toho druhého a jeho láska ma obšťastňuje, tak ako moja láska jeho“.
Vážne však skúmajte, komu záleží na tom, aby bol milovaný a komu na tom, aby lásku rozdával! „Chcel by som byť šťastný“ – je ukryté skoro za každým milostným vzťahom a vôbec za každým dnes zvyčajným ľudským šťastím. „To je sebectvo!“ Sebectvo je však zhubná choroba, rozožierajúca všetko dobré a zdravé.
Nie, trvalé šťastie nemôže nikdy vyrastať na pôde sebeckého uspokojenia, pretože sebecký človek ostatných stále zraňuje, niečo im odníma, aby si to zobral sám. Točí sa stále v kruhu okolo svojho malého „ja“. S túžbou po šťastí je to ako so želaním slobody – oboje musia smerovať k vyššiemu cieľu, ktorý má trvalé hodnoty a prináša stále uspokojenie. Ako tomu máme rozumieť? Odpoveď je taká jednoduchá, ako len pravda môže byť:
Nechci byť šťastný,
ale urob šťastnými iných!
Na tejto ceste nájdeš šťastie, ktoré nikdy nezvetrá, pretože nesmeruje len k tvojmu malému obmedzenému „ja“. Je nezištné. Obšťastňovať môžeš stále, v každom okamihu. K tomu nepotrebujeme lekársky recept, žiadne smernice, ani ponaučenie. Láska musí tryskať zo srdca, potom obšťastníme aj jedným slovom, v pravý čas druhému darovaným, môžeme oblažiť pozornosťou, zaslúženou pochvalou, poskytnutím pomoci a predovšetkým tým, že okolo seba šírime radosť. Kde prebýva radosť, odtiaľ utekajú zlí duchovia, tam všetko ožije ako v slnečnom lúči lásky.
Nehovor, že nemáš možnosť urobiť druhých šťastnými. Že si sám, že život je príliš ťažký, než aby človek mohol mať radosť. Kto takto hovorí, ten ešte nepochopil, že radosť okolo seba môže vytvárať dobrým chcením každý vo svojom okolí a že s radosťou prichádza šťastie, žiariace spätne do našich sŕdc.
Myslieť na iných, spolucítiť s nimi a rozumieť im patrí aj k obšťastňovaniu. Rozhovor často vyslobodí stiesnené srdce a s uľahčením od nás odchádza úplne iný človek, pretože sme mu odobrali bremeno. Radostné vyžarovanie jeho očí nás na dlho naplní pocitom šťastia. Je vôbec pozoruhodné, ako dlho vydrží taký pocit šťastia, ktorý na nás spätne vyžaruje ten, ktorého sme obdarovali! Ďalej, oveľa dlhšie ako šťastie, ktoré sme si pripravili sami splnením svojich prianí. Na možnosti urobiť iných šťastnými leží dych nepominuteľnosti. Kto to pochopí, bude všade vítaný, bude nachádzať stále len priateľov, pretože v sebe nosí niečo, čo všetkých poteší. Dodá odvahu, stojí po boku v núdzi, šíri okolo seba radostný život. Takí ľudia sú darcami šťastia, ale len zriedka sa s nimi stretávame!
Chceš tiež rozšíriť zástup darcov šťastia? Potom prestaň šťastie hľadať, ale rozširuj ho okolo seba. Rob iným radosť, obšťastňuj ich a šťastie sa stane trvalým sprievodcom na tvojej ceste. Budeš si ho môcť vziať aj so sebou, až opustíš zem, pretože vďaka mnohým, tebou obšťastneným, ťa bude sprevádzať aj na „druhú stranu“ a ožiari ti tam tvoju cestu. Potom budeš ľahšie putovať hore do večného domova, kde prebýva stále šťastie, pretože tam už nie je sebectvo, nie sú žiadne priania. Tí, ktorí smú v raji trvalo prebývať, nemajú už žiadnych prianí.
oOo