To večne ženské, čo nás priťahuje.
(Goethe)

Stvoriteľ určil ženské (ženstvo) na to, aby zaujalo významný duchovný stupeň.
Najnežnejší cit, ktorý je žene vlastný a ktorý muž nemá, jej dáva schopnosť užšie sa spojiť so silou stvorenia.

Jej úlohou je sprostredkovať oné svetlé žiarenie duchovnej sily, ktoré udržuje bdelú túžbu po raji a necháva ju vzplanúť stále silnejšie, aby človek nezabudol na svoju duchovnú vlasť.

Aj dnešná žena potrebuje toto spojenie žiarenia, aby si opäť uvedomila svoju úlohu, rozvíjať svoje ženské schopnosti do úplného rozkvetu, aby sa zasa obnovila stratená veľká vážnosť pravej ženskosti.

Potom bude svojím neobmedzeným, čistým vplyvom šíriť radosť a požehnanie, v domove, v rodine a v celom národe, takže bude možné povedať: ,,Ctite si ženy! Ony pletú a tkajú nebeské ruže do pozemského života.“
(Schiller)