Tisíce ľudí počulo nové zákony, ktoré im dal Abd-ru-shin. Boli vytesané do kameňa a teraz ich vytesával sám knieža do sŕdc ľudí.

Všetko,  čo Arabom Abd-ru-shin dával, bolo pre nich len znamením jeho veľkej lásky k nim, i keď sa pritom museli meniť. Činili tak s vedomím, že im všetko slúži len k uľahčeniu života. Nové zákony boli prísne a neúprosné, ale ľudia už dosiahli takej zrelosti, že vytušili blahodarnú spravodlivosť, ktorá vo všetkom spočívala.  

Všetky tieto zákony boli primerané ich povahe a stupňu ich vývoja.  Boli jednoduché a zrozumiteľné aj neučenému človeku.  Boli formulované tak, že ich nebolo možné ľubovoľne vykladať alebo prekrúcať.  A Abd-ru-shin hovoril v chráme pred veľkým zástupom ľudí:          

„Raz a navždy vám dnes dávam pravé, nedotknuteľné Slovo o právach a povinnostiach človeka!  Kto sa chce dožadovať práv, musí si byť najskôr vedomý svojich povinností.  Oboje musí byť v rovnováhe, ak chce človek žiť podľa vôle Božej!

 Žiadny človek nemá súdiť druhého;  žiadny človek to tiež nemá od iného požadovať!  Každý má ísť svojou cestou a hovoriť svojou rečou, aby sa nestal napodobeninou svojho blížneho!           

Nech sa nikto nepozerá po tom, koho pokladá za krajšieho ako seba, a nech ho preto nenapodobňuje!  Každý človek je stvorený tak, aby v sebe mal tiež nejaký druh krásy.  Dávam vám najvyššie prikázanie, z ktorého sa musia odvíjať všetky ostatné:     

                                                         PLNENIE POVINNOSTÍ VOČI BOHU!

Z toho pre každého človeka vyplýva nutnosť plniť povinnosti voči blížnym.  Rovnako tak musia plniť povinnosti voči zvieratám a rastlinám!

Maličký je človek pred svojím Bohom a hĺba o povinnostiach, ktoré voči Nemu má.       

Plniť tieto povinnosti znamená byť prirodzený a žiť prirodzene.  Človeku boli dané vznešené ideály.  Driemu v hĺbke jeho duše.  Umožnite im, aby precitli!  Nepotlačujte každé hnutie, ktoré vás má oblažiť.

Je to začiatok na ceste k plneniu povinností voči Bohu, táto cesta však vedie cez plnenie povinností voči ľuďom!  Pomáhajte svojim blížnym a podporujte ich, tým splníte to, čím ste im povinní!  Lebo vy ľudia putujete stvorením preto, aby ste navzájom na sebe dozrievali!  Nijako vám neprospeje, ak nepôsobíte nikomu bolesť preto, že sa uzatvárate a vyhýbate sa ľuďom.  Zanedbávate tým svoju povinnosť!  

Nebo poznania sa plné požehnania otvorí tomu, kto sa s ľuďmi spojí a opäť sa dokáže uvoľniť, lebo pri tom môže vo zvratnom pôsobení prežiť všetko, čo nutne potrebuje a čo aj druhému prispeje k pokroku.

Vezmite dary, ktoré vám boli dané na vašu cestu stvorením, a umožnite im, aby sa rozvinuli.  Aj keby sa vám v porovnaní s darmi a vlohami vašich blížnych zdali byť nepatrné, napriek tomu máte všetci rovnaké práva!  

Záleží len na tom, ako ich využívate a či prinesú požehnanie alebo škodu!  Aj keď vám tieto dary doteraz pripadajú bezvýznamné, môžu – ak ich použijete správne – priniesť oveľa viac úžitku ako tie, ktoré sa zdajú byť väčšie, ale nie sú plne využité.  

Každý nevyužitý dar alebo sila sa človeku stanú osudnými!           

Jedine človek, ktorý plní svoje povinnosti, má právo žiť v tomto stvorení!  Iba taký má právo na život!        

Z tohto najvyššieho prikázania je odvodené tiež prikázanie:         

                                                                          STARAJ SA O KRÁSU!  

Krása je v celom stvorení.  Každý tvor ju prejavuje svojim spôsobom.  Len jediný tvor ju nechal zakrnieť: človek!  Prirodzenosť a krása sú jedno.    

Krása nie je nič hľadaného, vymysleného, je a bola vždy.  Nemení sa s míňajúcou dobou, ale je vždy v nezmenenej podobe živá medzi vami.  Je tisícnásobná, a predsa jednoduchá.  Všade vám vstupuje do cesty a vy ľudia by ste sa z nej mali radovať, učiť sa od nej a nechať ju v sebe vyrastať rovnako, ako žije v každej rastline aj zvierati.    

Máte byť krásni ku cti svojmu Stvoriteľovi! 

Neprechádzajte okolo svojich blížnych, aj keď sú škaredí, a nemyslite si: Od teba sa nemôžem nič naučiť.  Pozrite sa raz pokojne na ne bez toho, aby ste sa posmievali ich slabostiam. Poznáte, že znetvorili práve to, čo bolo určené na to, aby ich robilo krásnymi! 

Takto bdelo posudzujte všetko, s čím sa stretnete!           

Nechcem vám dosadzovať sudcov, ktorí by mali rozhodovať o tom, či je niektorý človek v práve alebo nie, či môže mať nároky voči druhému alebo sa ich musí vzdať.  Svoje chyby máte spoznávať sami na sebe!  Vy sami máte vedieť posúdiť, kde máte práva a kde povinnosti.  Lebo nikto nemá brať, kto nemôže dávať!  Tieto prikázania sú živé a nesmú byť vtláčané do strnulých foriem. Preto nedosadzujem žiadnych sudcov.           

Nemá vám byť určované, čo máte robiť a čo nie, pretože tým by bol daný základ všetkému zlu.  Bolo by to ospalé klesnutie do pohodlnosti.    

Tak ako vašim telom prechádza mnoho nervových vlákien a oživuje každú časť, rovnako tak máte byť v pohybe aj vy ľudia.  Tvoríte predsa telo národa.  Žiadna časť veľkého celku nesmie byť nečinná, pretože tým by už ochromovala svoje okolie!

Vaše pôsobenie musí do seba vzájomné zasahovať, pulzovať od najvyššej až do najnižšej kasty a odtiaľ prúdiť zase späť do najvyššej kasty.  Tým vzniká večný kolobeh, ktorého živý prúd posilňujem ja sám tým, že čerpám zo Svetla, aby som žehnal vašej práci.“ 

                                                                                       oOo

Abd-ru-shinovo -amen- sa vznášalo chrámom a doznievalo.  Obrátil sa a zvoľna kráčal po schodoch nahor.  Z kupole chrámu sa linulo zlaté svetlo a zahaľovalo postavu kniežaťa.  Ľudia sa za ním pozerali zarosenými očami, akoby sa od nich vzďaľovala postava zo Svetla.

Jeho slová v ich srdciach ožili a oni plnili jeho prikázania.           

Abd-ru-shin videl, aké robí jeho ľud pokroky, a znovu v ňom precitlo prianie týmto spôsobom dosiahnuť, aby bolo ešte viac ľudí šťastných.  Ale potom si spomenul na faraóna a na mravný úpadok jeho ľudu a vzbudilo to v ňom ošklivosť. 

Nebol snáď jeho kmeň neskrotený, a predsa naplnený ušľachtilou hrdosťou?  A nebojovali jeho verní Ismani hrdinsky za víťazstvo Svetla?  Mal pomocníkov, ktorí za neho bojovali s celým svojim živým presvedčením.  Bez nich by pre neho bola nenávisť v ríši Egypťanov príliš ťažkým bremenom.          

                                                                                         [■]