Atlantída

Vzdúva sa, valí a vlní tok časov a z doznelých tisícročí sa vynára Ororun, posledný kráľ Atlantídy, aby rozptýlil všetky omyly, ktoré spočívajú nad osudom jeho vtedajšej krajiny. Jeho zrak blúdi ďaleko do minulosti a v jeho vážnych rysoch sa zračí bolesť.

ATLANTIDA! Krajina opradená bájami, ktorá pred tisícročiami zmizla v hlbokých vodách, skoro zabudnutá, no stále ešte živá ako tichá, vzdialená spomienka v pamäti ľudstva – Atlantida sa znovu vynorí z mora! Bytostní horúčkovito pracujú, aby ju vyzdvihli z vín. Všade sú v činnosti. Všetko pokračuje cieľavedome podľa určitého plánu.

ČASTI ATLANTIDY, ktoré kedysi unikli veľkej záplave, sa teraz nazývajú Grónsko, Špicbergy, Novaja Zemlja. Čo vidno z Atlantídy v južnejších, teplejších zemepisných šírkach, to v priebehu tisícročí opätovne vystúpilo z mora. Tieto ostrovy skrývajú pozostatky Atlantídy, z ktorých mnohé sa našli a sú pre dnešné ľudstvo hádankou.

úryvok z knihy:

POD BELAVÝM NEBOM sa trbliece more svojou sýtou zeleňou. Duchov nému zraku vidiaceho sa ukazujú praobrazy zvierat, ktoré teraz žijú v severnejších oblastiach: obrovské mrože a morské levy s mocnými hrivami, zvieratá podobné líškam s ľadovobielou, modrastou alebo zele navobielou hustou kožušinou, čajky veľké ako orly. Medzi nimi sa knísa vo prechádzajú nemotorné tučniaky, drobulinké, ale zovňajškom podobné tým dnešným.

Tu sa blíži obrovský ľadový medveď s hustou, huňatou kožušinou. Nohy ako stĺpy nesú mohutné telo. Jeho hlava sa podobá viac mrožovi, lebo dlhé tesáky mu trčia zvisle z papule, zarastenej strapatou bradou. Pripája sa k nemu druhý, a niečo menší medveď. Dívajú sa nahor. akoby na niečo čakali.

A už je to aj tu – vzdušným letom:  obrovské zviera, ako veľká jašterica s dlhými úzkymi krídlami z kože a kostí. Na hlave má zvláštne zahrotenú, zrohovatenú blanu. Vyzerá to akoby toto lietajúce zviera malo čiapku. Chvost má veľmi dlhý a tenký. Práve ho použilo ako kormidlo – a teraz ako kotvu.

Skláňa chvost, zabodáva ho zahnutým koncom do ľadu a necháva váhu celého tela spočinúť na ľadovcovej ploche. Krídla sú polootvorené. Medvede sa ponáhľajú k nemu. Zviera nesie medzi dlhými nohami rastliny, ktoré zhodí medveďom ako potravu. Zdá sa, že tie tri zvieratá si dobre rozumejú.

Po krátkom odpočinku sa zviera opäť vznesie. Jeho telom prejde trhnutie, chvostom sa prudko odrazí od ľadu, takže telo sa ako pero vymrští do výšky. V tom istom okamihu rozprestrie krídla a odplachtí. Jeho let je taký tichý, že sa zdá, akoby sa kĺzalo po veternom prúde. Sotva pohne krídlami. Medvede sa pomaly vzďaľujú.          

TAK PRICHÁDZA OBRAZ ZA OBRAZOM.               

V popredí sa odrazu objaví rovina a celkom v diaľke sídlisko. A vzduchom sa opäť niečo šinie – lietajúci drak, akého bolo práve vidieť. Pristáva s trochu krídlami a z jeho chrbta skĺzne dolu chvostom obrovská ľudská bytosť. Keď už stojí na pevnej zemi, spustí sa zviera plne na nohy.Na predných nohách sú pevne prirastené krídla.

…                 

                                                                                                   [■]