Kedysi tiahli hmly nad povrchom prebúdzajúcej sa zeme, nad vodami veľkej rieky, ktorá vlieva do mora svoje svetlozelené vlny a dnes sa nazýva Níl. Navôkol sa šírili močiare, cez hlboké bahno presakovali malé vodné stružky. Zver sa lenivo prevaľovala v teplej zemi.
Trasúc sa rozplývala sa vlhkosť vo výške, kde sa hromadili hmly. Vtáci iného druhu, aký ľudia poznajú dnes, prechody medzi vodnými a suchozemskými zvieratami, rýpali sa v bahne za potravou. Mali preto vysoké nohy a dlhé, dakedy ohnuté zobáky, ktoré ako meče nabodávali ryby. Početná bola plaziaca sa zver, ku ktorej patrili aj krokodíly. Ich zúbkované pancierové chrbáty sa dvíhali z plytčín, ktorými sa namáhavo vliekli dopredu. Niektoré z nich mali ešte náznaky krídel, ktoré však nevedeli používať. Strašidelne pôsobili ich meravé oči.

Nad svetom spočívala tíš. Zhora nadol klesali oživujúce svetelné bytosti a tešili sa z rozvoja prírody. Toto bol čas, keď duchovný zárodok vstúpil do najvyššie vyvinutého tela zvieraťa.

Na ružovo trblietavom horizonte širokých piesočných rovín, kde sa obloha v miernom oblúku akoby dotýkala vĺn piesočného mora, žiarivo vystupovala lopta zlatého slnka. Zlatá a veľká stúpala nahor, dávajúca matka prírody, a vzduch prijímal do seba zvuk jej žiariacich iskier. Jej ostré, pálivé lúče vyťahovali z nespočetných vodných tokov zeme do výšky kvapku za kvapkou. Pri tom sa zbierali pary, ktoré opäť zhukotali nadol ako náhle divoké dažďové prívaly.
Zem sa dosýta napila a pri tokoch riek vyrastali mäkké, šťavnaté trávy, ktoré skrášľovali krajinu. Zver hôr, ktorá večer v stádach schádzala k rieke, si rada pochutnávala na šťavnatejších trávach nížiny, a preto časom zostala natrvalo na zelených rovinách.

Aj prví ľudia žili ako zvieratá v malých stádach v skalnatejších končinách, kde nachádzali ochranu pálivými slnečnými lúčmi a útočište vo vyššie položených jaskyniach, keď prišli veľké potopy. Skoro sa naučil podriadiť sa striedaniu ročných období a prispôsobiť sa vrtošivej sile vlhkého živlu, ktorý im mohol priniesť lásku a dobrodenie, ale aj skazu a biedu.

Aké čisté však boli tieto tvory Najvyššieho. Ako krásne, vysokovyvinuté zvieratá žili radostne a dôverčivo v rytme svätých zákonov, nevedome sa v nich zachvievali.
Ako sieť krištáľovočistých strieborných vláken pripájala sa vtedy bytosť k bytosti, úroveň k úrovni. Radostne čerpajúc zo studnice života, podávali zlaté vedrá zo stupňa na stupeň, z druhu na druh, a každý pil a dával ďalej, blažený v hojnosti milosti. Príroda bola praľuďom matkou a otcom, priateľom a bratom. Cítili v nej najvyššiu silu, ktorej sa ochotne podrobovali.

Človek vzišiel z vody a ducha – toto vyjadrenie pochádza ešte zo starej múdrosti Egypta. Čisté ako vlny vody bolo jeho zachvievanie, a jeho otvorená jasnosť, jeho prostá myseľ sa usilovala nahor vo vrúcnej radostnej vďake.
A prišiel čas, keď v ľuďoch vzplanuli plamenné svetlá; vzrástla v nich túžba po Svetle, ich duch sa prebudil. Vysoko vzpriamené postavy, vysoko zdvihnuté ruky sa vystierali k slnku.

Tu v pôsobení Božskej vôle dozrel okamih, ktorý mal priniesť ľudským deťom pomoc a vedenie, oporu na celú večnosť, aby sa napriek tomu, že boli božskému na svety vzdialení, mohli zachvievať v jeho Svetle, aby sa vyvinuli v spolupomáhajúcich služobníkov Najvyššieho. Mali dozrieť v pánov zeme, ktorí jej tvory mali milovať a využívať v zmysle Svetla, pre ich a pre svoje vlastné blaho.
Všetko vo stvorení bolo zrelé pre tento okamih. Sféry zhukotali; vo Svetle to zažiarilo bielo ako otvárajúca sa brána. Záplavy svetla prúdili stupňovito nadol zo sféry k sfére.
Z lásky Boha sa uvoľnila jedna z jeho najvyšších slúžiacich síl, aby vniesla do stvorenia Svetlo.

Brána sa za žiariacim poslom opäť s hukotom zavrela, a po Pánom určenej ceste klesala sila osvietenia nadol.
Pochádzajúc z prvej sféry božsky-bytostného kruhu mal svietiaci stĺp plameňov schopnosť prijať formu. Sila božskej vôle spôsobila, že nositeľa Svetla zahalila nádherná krása, nepoškvrnená a čistá. Vo stvorení stál teraz Lucifer, nositeľ božského Svetla, aby osvietil pozemský rozum.

Ľudská myseľ nechápe, čo Božia vôľa vládnuc, vediac múdro vytvára.