ODPOVEĎ:
Jedine v spravodlivej prísnosti spočíva podporujúca láska! Okrem toho nerozumiete správne slovám: „Sústrasťou vediaci“. Že Parcifal je bojovník, na to netreba zvlášť poukazovať. Ďalej uvážte si raz celkom pokojne a objektívne v sebe: Môže sa niekto súcitom s inými stať skutočne sám vediacim? Tým ľutujúcim súcitom, ktorý máte na mysli vy a tiež mnohí iní? Zamyslite sa nad tým hlbšie a nakoniec dospejete k presvedčeniu, že skutočné poznanie nemôže vzniknúť zo súcitu. Podľa toho je vysvetlenie nesprávne.

Teraz to vezmite z druhej stránky a potom prídete na to, ako to má byť vysvetlené a pochopené, ako to bolo mienené na začiatku. To znamená: „Spoluutrpením vediaci!“ To je správnejšie. Súcit je vlastne spoluutrpenie! Teda utrpenie iných nielen pociťovať, ale po správnosti sám spolutrpieť s inými. Vlastným prežitím musieť všetko precítiť! To je niečo celkom iné.

Aj v legende alebo v proroctve je to ešte dosť zreteľne vyjadrené, aj napriek odchýlkam od vlastnej inšpirácie, ktoré vznikli reprodukovaním pri spolupráci s ľudským mozgom básnika, že zasľúbený Parcifal musí sám v boji prežiť všetky pozemské omyly a trpieť za ne ako mnohí iní. Až tým nakoniec skutočne rozozná a bude vedieť, čo v tom bolo nesprávne a kde potom pri začatí svojej vlastnej úlohy má pomáhať a vykonať zmeny!

Z duchovného hľadiska nie je ťažko pochopiteľné, že on, ako „dobrácky čudák“ spočiatku nerozumie pozemským názorom a všetko pretrpí, pretože svoje myslenie, a tým aj svoje konanie riadi prevažne neuvedomene podľa správnych pravidiel záhrobného sveta, ktorým toto ľudstvo v minulých storočiach nerozumelo. Preto sa musí bezpodmienečne dostať do konfliktu s názormi tohto ľudstva; lebo on prišiel z celkom iného sveta, žijúceho podľa božských prazákonov, ktoré sa v mnohom zásadne odlišujú od zákonov vymyslených duchovne pomýlenými ľuďmi tu na zemi. Práve tak je prirodzené, že bude pri tom prísny a nakoniec v hodine plnenia svojej úlohy celkom neúprosne prispôsobí a zmení všetko pozemské podľa božských zákonov.

Prichádzajúc z vysokých diaľav, kde bludné názory o pozemskom utrpení, vytvorené samými ľuďmi, musia zostať bez porozumenia, musel preto aj on všetko najprv pretrpieť na sebe medzi týmito ľuďmi, aby dospel k správnemu porozumeniu. Bez vlastného prežitia nemôže vzniknúť to poznanie, ktoré je skutočne schopné ostrým a pevným zásahom pomôcť, úplne cieľavedome a neomylne. Vtedy ľudskej múdrosti už nepomôže nijaké vykrúcanie ani obracanie. On spozná všetky jej slabiny. Choré miesta budú vyrezané a odstránené, aby sa snaživému ľudstvu uľahčil čas jeho pozemského života, dokonca aby sa z neho urobil život podobný raju.

K tejto úlohe patrí najvyššie poznanie predtým úzko spojené s pozemským prežitím v prostredí medzi týmito výplodmi ľudského rozumu. A preto je obeť predchádzajúceho spoluutrpenia nevyhnutná, ak sa má dôjsť k pravému poznaniu! Z toho potom vyplýva nutný dôsledok prísnosť až tvrdosť, lebo vlastné prežitie bude mu slúžiť ako príklad.

Je to prirodzené dianie, ktorého veľkosť dokáže ľudstvo spoznať ako vždy až neskoro potom, a tým aj istotu o duchovnom vodcovstve využívajúcom všetky cesty vždy len z prirodzenosti. Pri takom veľkom dianí prebiehajúce pozemské udalosti prinášajúce potešenie alebo utrpenie sú iba vedľajšími dôsledkami. Preto je to vykonávajúcemu vždy samozrejmé. On pri tom nepožaduje ľudské porozumenie alebo súcit a iba ostro pozorujúc svojím citom registruje každé prežitie, lebo vie, že mu to má slúžiť na poučenie.

A nakoniec bude všetko nádherne vykonané! Dokonca utrpenia a nevraživosti od ľudí v takých mnohorakých podobách ostria meč a stvrdzujú aj oceľ kladiva, ktorá ich má raz vo zvratnom pôsobení rozbiť v ich škodlivom vystatovaní! Po tomto dianí bude sa ľudský duch v obdive a plný pokory skláňať pri pohľade naspäť pred múdrosťou svojho Stvoriteľa a ochotne slúžiac, zaradí sa do súkolesia jeho stvorenia.