Herbert Vollmann:

3. KNIHA: Nové poznanie k času Obratu svetov

Nové poznanie Obrat svetov

Z obsahu knihy: Obrat svetov, Hľadanie Pravdy, Čo je šťastie?, Je inteligencia vrodená?, Technika a kultúra, Zdravé peňažníctvo, Inkarnácia a znovuzrodenie, Nirvána, Väčšina rozhoduje, Pohľad do budúcnosti, Tajomstvo energie atómu, Tajomstvo tiaže,  Kameň mudrcov, Tajomstvo sfingy, Hviezdy a osud, Záhradní trpaslíci, Inkarnácia v minulosti, súčasnosti,  a budúcnosti, Strieborná šnúra (transplantácia orgánov), Rakovina, Vyžarovanie človeka, Astrálne telo, Človek a jeho meno, Farba a tón, Jazykové dielo Martina Luthera a ďalšie tém

Jazykové dielo Martina Luthera

„Ak by som nebol presvedčený a zdolaný svedectvom Svätého Písma alebo jasnými rozumnými dôvodmi, potom zostávam premožený tými miestami Písma, ktoré som uviedol, a moje svedomie zostáva v zajatí Božieho Slova a ja nemôžem a nechcem odvolať, pretože je ťažké, nedobré a nebezpečné konať proti svedomiu. Boh nech mi pomáha, amen!“ 
(Propyläen-Weltge schichte, 7. Band) /Propylon – Svetové dejiny, 7. zväzok/    
 

Túto odpoved‘ dal Martin Luther na ríšskom sneme vo Wormse pred cisárom Karlom V. a všetkými zhromaždenými predstaviteľmi ríše 18. apríla 1521, keď bo vyzvaný, aby svoje spisy odvolal.     

Cisár vyslovil protivyhlásenie, v ktorom sa okrem iného hovorí: „Tak som rozhodnutý trvať na všetkom, čo bolo od koncilu v Kostnici dosiahnuté. Pretože je isté, že sa mýli mních jednotlivec, keď stojí proti mienke celého kresťanstva, lebo inak by sa kresťanstvo bolo muselo mýliť tisíc alebo viac rokov.“ (Propyläen-Weltgeschichte, 7. Band) /Propylon – Svetové dejiny, 7. zväzok/         

Luther síce dostal po svojom zdôvodnení pred ríšskym snemom vo Wormse sľúbený ochranný sprievod, ale jeho pozemský život bol spečatený. Bola nad ním vyslovená ríšska kliatba a to znamenalo, že každý ho smel zabiť ako besného psa, kdekoľvek by ho našiel“, inými slovami, bol bez práv.         
Kurfirst Fridrich Saský dal vyobcovaného a prekliateho na ceste domov akoby zajať a dal ho priviesť na bezpečný Wartburg.      
Tak bol Luther vyšším riadením zachránený pred smrťou a zároveň ho tieto udalosti donútili, aby sa venoval úlohe, ktorej splnenie na neho ešte čakalo: formovaniu nového nemeckého jazyka.

Na Wartburgu – Luther nazval toto útočište svojím „Patmosom“ – mohol v pokoji a v odlúčenosti naplno rozvíjať svoju jazykovú tvorivú činnosť. Bezpečnou pomocou mu pri tom bolo jeho úsilie urobiť preklad Biblie zrozumiteľným pre každého. Pretože vtedy boli medzi jednotlivými nárečiami ešte veľké rozdiely. To veľmi sťažovalo dorozumievanie, predovšetkým pri hovorenej reči.        

Vo svojich „Tischreden“ /Reči pri stole/ Luther sám o tom súdi: „Avšak v nemeckom jazyku je veľa dialektov, rozdielny spôsob reči, takže často jeden druhému dobre nerozumie, ako Bavori nerozumejú Sasom, zvlášť tí, ktorí nevandrovali.“           

Aj jazyk má svoje vývojové zákonitosti. Dialekty by mali byť pri tom len stupňami na ceste k zdokonaleniu jedného jazyka a nesmie sa pri nich zostať stáť.        

Preto dozrel čas, aby sa z nemeckých dialektov vytvoril základ pre jednotný nemecký jazyk. To bola úloha, ku ktorej bol Martin Luther povolaný.

Jazyková oblasť, v ktorej žil, mu poskytovala priaznivé predpoklady pre jeho jazykovú tvorivú činnosť, za základ ktorej položil predovšetkým „saský kancelársky jazyk“, to „meissenské“. K tomu sa pridružilo jeho úsilie používať pri novom formovaní jazyka čo najjednoduchší a najzrozumiteľnejší spôsob vyjadrovania. To mu bolo uľahčené tým, že prichádzal do styku s mnohými vrstvami obyvateľstva a pri tom mohol pozorovať aj jazykové
zvyklosti jednoduchých ľudí. 

Ako svedomito sa Martin Luther a jeho spolupracovníci snažili o jazykový výraz, hovoria jeho vlastné slová: Horlivo som sa usiloval v tlmočení, aby som mohol poskytnúť čistú a jasnú nemčinu. A dosť často sa nám stávalo, že sme štrnásť dní, tri, štyri týždne hľadali jedno jediné slovo a pýtali sa naň, no napriek tomu sme ho niekedy nenašli…“ (Ein Sendbrief vom Dolmetschen) /Otvorený list o tlmočení/        

Porovnanie prvého prekladu Biblie z roku 1522 s nasledujúcimi vydaniami zreteľne ukazuje Lutherovo neúnavné jazykovo tvorivé pôsobenie, ktoré malo v neposlednom rade vplyv aj na národné zjednotenie, ktoré sa uskutočnilo až neskôr. Posledné Lutherom prehliadnuté vydanie vyšlo v roku 1545. Na toto vydanie z poslednej ruky pripísal takmer ako závet pre Nemcov slová:

                                                     „Kým máte svetlo, verte v svetlo,           
                                                     aby ste sa stali synmi svetla“       
                                                     (Ján 12, 36)

Nový nemecký jazyk, ktorý Luther vytvoril, sa rozšíril hlavne jeho prekladom Biblie takmer do všetkých nemeckých krajín. Bola to pamätná udalosť, keď v septembri 1522 vyšiel vo Wittenbergu „Das Newe Testament Deutzsch“, ktorý preložil na Wartburgu za niekoľko mesiacov. Sotva tri mesiace po prvom vydaní sa tlačilo druhé, jazykovo už vylepšené vydanie. – Šťastným riadením bola niekoľko desaťročí predtým vynájdená kníhtlač, ktorá sa do Lutherovho prekladu Biblie už značne vylepšila a v nemeckých krajinách sa rozšírila prekvapujúco rýchlo.       

Martin Luther rozhodujúcou mierou ovplyvnil vývoj nemeckého jazyka. Z jestvujúcich jazykových stavebných kameňov, ktoré opracoval a vybrúsil a ku ktorým pridal nové, vytvoril základ k jednotnému nemeckému spisovnému jazyku, na ktorom potom mohli ďalej pôsobiť iní povolaní. Tak bol sformovaný jazyk, ktorý bol predurčený k splneniu veľkých úloh. 

                                                                                                                [■]