Herbert Vollmann:

4. KNIHA: Pohľad do iného sveta

Svet

Z obsahu knihy: Do tretice všetko dobré, Oko za oko, zub za zub, To večne ženské, čo nás priťahuje, Koreňom všetkej mravnosti je sebaovládanie, Je to duch, ktorý si tvorí telo, Ani ten najzbožnejší nemôže žiť v mieri, keď sa to jeho zlému susedovi nepáči, Visí to vo vzduchu, Vrana k vrane sadá, Každý si je strojcom svojho šťastia, Bez práce nie sú koláče, Neznalosť neospravedlňuje, Čo človek zasieva, to bude i žať, Keď je núdza najvyššia, je pomoc Božia najbližšia, Ako hore, tak aj dole, Čísla – Podstata všetkých vecí, Generačné konflikty, Ľudské slabosti, Utrpenie, Padlý archanjel, Falošní proroci, Čo je Pravda?, Zmysel pre krásu, Ako to pôjde ďalej?, Svetový súd, Budúca ríša mieru, K Jánovej apokalypse.

Svetový súd

V súčasnosti sa viac ako kedykoľvek predtým hovorí o svetovom súde, ktorý má prísť. Je zrejme nepochybné, že raz nejaký svetový súd musí byť. O tom máme popri mnohých proroctvách mimo Biblie dve dôležité svedectvá v nej: predpovede Ježiša v evanjeliách Matúša, Marka, Lukáša a Jána, ako aj Zjavenie Jánovo alebo Apokalypsu.      

Určite sa hneď na začiatku vynára otázka, kedy možno tento svetový súd očakávať. Ježiš na to odpovedal: „O tom dni a o tej hodine však nevie nik, ani anjeli v nebi, ale jedine môj Otec.“ (Mat. 24,36)     

Avšak Ježiš nám vo svojom podobenstve dal dôležitý odkaz týkajúci sa blížiaceho sa termínu vyplnenia: „Od figovníka sa naučte podobenstvo: keď mu ratolesť mladne a lístie pučí, vtedy viete, že je leto pred dverami.“ (Mat. 24,32-33)       

Dozrievajúci figovník ohlasuje leto, ale čo ohlasuje blížiaci sa konečný súd? Nápadné množstvo všetkých udalostí na zemi a ich čoraz väčšie urýchľovanie!          

Či už sú to hlad a sucho, prírodné a hospodárske katastrofy, vojnové a politické nepokoje, zločiny všetkého druhu a v neposlednom rade sebaničenie a falošní proroci. To všetko sú prví poslovia a zvestujú nám blížiaci sa koniec svetového súdu, ktorý sa nazýva aj posledný súd.  
Skutočne sa aj do povedomia ľudí čoraz viac dostáva, že čas apokalypsy azda dokonca už aj začal po všetkom tom, čo sa dnes už na zemi deje a čo zasahuje do života ľudí.    

Ešte jedno významné proroctvo z knihy Izaiáša by tu nemalo zostať nespomenuté: „Chystajte plán, ale bude zmarený; povedzte niečo, ale neuskutoční sa to; pretože tu je Imanuel.“ (Izaiáš 8,10)

Meno Imanuel nebolo dodnes vo svojom pr vom význame identifikované, pretože sa jednoducho prijal názor Matúša, že Imanuel je Ježiš bez toho, aby sa to skúmalo. Imanuel však nie je Ježiš! Tu ide o jeden z tých prípadov, v ktorých evanjelista pridal pri zostavovaní tradovaných príbehov svoj mylný názor, samozrejme bez zlé ho úmyslu (Mat. 1,22-23). Ježiš sa nikdy nenazval Imanuel!    

Imanuel je tiež Syn Boží, známy pod menom „Syn Človeka“ a „Svätý Duch“. Ježiš ho zvestoval ako posledného sudcu: „Ale Pravdu vám hovorím: vám prospeje, aby som odišiel; lebo ak neodídem, Radca nepríde k vám; ale keď odídem, pošlem Ho k vám. A keď príde, poučí svet: o hriechu a o spravodlivosti a o súde…“ (Ján 16,7-8)         

Tak je Syn Človeka Imanuel výkonná Spravodlivosť, ktorej večné a nezmeniteľné zákony pulzujú stvorením. Nič z toho, čo ľudia nekonajú v zmysle týchto zákonov, nemôže obstáť a musí zaniknúť. Toto sa však odteraz uskutočňuje v neobyčajnom zrýchlení, spôsobenom božskou silou, ktorá v čase súdu nemenne preniká do stvorenia. „Pretože tu je Imanuel!“       
Nesprávne konanie už taktiež nemôže ako predtým zostať nejaký čas skryté, ale musí sa všetkým v krátkom čase ako také ukázať. Pribúdajúci počet neúspešných stretnutí, konferencii, rokovaní, ako aj prázdne sľuby, bezradnosť a nedôvera sú znamením falošných rád a rečí a zreteľne poukazujú na konečný súd!          

V tomto konečnom súde si človek sám vyslovuje svoj rozsudok podľa zákona stvorenia: „Čo človek zasieva, to musí žať!“ Nie je to tak, že by tento zákon platil len pre zasievanie v prírode.

Aj ľudské činy, myšlienky a city podliehajú tomuto zákonu. Sú to útvary, ktoré vyvolávajú dôsledky, aj keď tie nie sú pozemsky viditeľné. Zjavenie ich nazýva „diela“. Tam svetový sudca hovorí: „Hla, prídem skoro a moja odplata so mnou, aby som odplatil každému podľa jeho skutkov.“ (Zjav. 22,12)  

Priebeh posledného súdu je podrobne opísaný v evanjeliách a v Zjavení. Na základe veľkých a početných súžení, ktoré sú tam vymenované, môžeme usúdiť, ako veľmi ľudstvo hrešilo! Teraz musí prijímať žatvu za sejbu zlého konania a myslenia svojvoľne rozosievanú po tisícročia.

Takéto ľudstvom samotným vytvorené rozsudky vykoná svetový sudca v rámci jeho zákonov stvorenia.

Z toho vyplýva záver, že na všetkom tom zle (ktoré ľudstvo stále viac zaplavuje), nenesú vinu ani štáty, ani strany, zamestnávatelia alebo zamestnanci a ani cirkvi, ale jedine jednotlivec so svojím nesprávnym konaním proti zákonom stvorenia.       

Avšak prežitie v tomto čase obratu bude závisieť len a len od toho, či sa ľudia úplne a celkom podradia doposiaľ tak nerešpektovaným, nemeniteľným zákonom stvorenia a tým vôli Božej! V Posolstve Grálu „Vo svetle Pravdy“ od Abd-ru-shina sú tieto zákony podrobne a zrozumiteľne vysvetlené.          

Predzvesti svetového súdu sa ešte ukazujú striedavo v rôznych oblastiach zeme. Z toho vyplýva zvláštna situácia. Zatiaľ čo v mnohých častiach zeme sa už vlny pohromy valia na ľudí, v iných častiach môžu ešte ľudia tieto udalosti nerušene a bez ujmy sledovať, napríklad na televíznej obrazovke. 

Ale koho sa to už dotkne, ak ho to bezprostredne a osobne nezasahuje? Je však želané, aby sme sa dianím blížiaceho sa konečného súdu zaoberali, aby sme sa na
ňom učili a duchovne dozrievali!      

Ak sa usilujeme spoluprežívať a spoluprecitovať utrpenie a biedu našich blížnych, prebúdzame v sebe cnosť milosrdenstva, ktorá nás dokáže chrániť pred mnohou skazou.

A keď sa raz predsa priblížia súženie a núdza, potom pomôže v každej životnej situácií hlboko precítená modlitba v pokore a vo viere v Boha, aby v nás precitlo presvedčenie a dôvera, pamätajúc na príslovie: „Keď je núdza najvyššia, je pomoc Božia najbližšia!“      
Posledný súd zaiste neznamená zánik celého ľudstva, ale spôsobuje veľkú očistu sveta od všetkého zla a na konci je tu pre všetkých, ktorí sú čistého srdca, túžobne očakávané splnenie zasľúbenia tisícročnej ríše mieru! 

                                                                                 [■]

K Jánovej apokalypse

Zjavenie Jánovo, nazývané tiež Apokalypsa, sa nesmie vykladať podľa pozemských pojmov, ani z časového hľadiska. Je omnoho väčšie, obsiahlejšie a predovšetkým ho treba prijímať v duchovnom zmysle.         

Ak sa hovorí v 1. verši: „čo sa má onedlho stať“, potom sa to myslí duchovne. V pozemskom to trvá podstatne dlhšie, pretože tisíc pozemských rokov je v duchovne ako jeden deň. (Žalm 90,4)

Našiel sa len jeden človek, ktorý bol považovaný za hodného prijať veľké zjavenie minulých a budúcich dianí: Ján Krstiteľ, o ktorom Ježiš povedal: „Amen, hovorím vám: Medzi narodenými zo ženy nepovstal nikto väčší ako Ján Krstiteľ.“ (Mat. 11,11) Ján taktiež neprijímal Zjavenie počas svojho pozemského bytia na ostrove Patmos v Egejskom mori, ale po svojej pozemskej smrti na ostrove Patmos, ktorý leží v duchovnej ríši, ešte nad rajom ľudských duchov.

On ho podal ďalej duchovne tomu otvorenému človeku, ktorý ho preniesol do pozemských slov. Tak nám bola zvestovaná kniha so siedmimi pečaťami, Zjavenie Jánovo. 

Zjavenie podáva ohromujúci prehľad skutočných dejov, ktoré sa udiali a ešte sa dejú v božskej ríši až nadol k najhlbším nížinám temna. Prináša nielen budúce veci, ale aj minulé, aby ukázalo súvislosti na lepšie pochopenie toho, čo má prísť. Reč Zjavenia je reč obrazov. Každý obraz zodpovedá určitému deju. Jeho význam je však možný len v duchovnom zmysle, pretože bol daný z ducha. Pôvod Zjavenia spočíva vo vyjadrení božskej vôle, teda ďaleko nad ľudskými mienkami a názormi. 

                                                                                      [■]